V tzv. západnom svete si nevieme bez nich predstaviť konzumáciu teplých pokrmov. Neodmysliteľná výbava každej domácnosti. Povinnú rodičovskú lekciu ich správneho držania sme absolvovali asi všetci. Lyžička, vidlička a príborový nožík. Alebo ak chcete – príbor. Kde majú svoj pôvod tieto jedinečné nástroje? Ako sa v histórii vyvíjalo ich používanie? Čítajte ďalej …

Príbor – výraz, ktorým označujeme akékoľvek ručné nástroje používané na prípravu, servírovanie a konzumáciu jedál (hlavne v tzv. západnej časti sveta). Najbežnejšie používanými predmetmi z tejto mnohopočetnej sady súlyžica, vidlička a nôž. Každý druh tohto kuchynského náčinia vznikal samostatne, a to zväčša postupným upravovaním iných nástrojov.

Jedna z prvých dochovaných zmienok o príbore (teda o sade nástrojov na jedenie) na európskom kontinente pochádza z roku 1297 z daňových záznamov anglického mesta Sheffield. Samozrejme jednotlivé predmety na prípravu a konzumáciu jedla existovali aj pred týmto obdobím.

Lyžica

Najstaršie lyžice pochádzajú z rôznych období starovekého Egypta, Číny či neskorších období praveku. Konzumovali sa pomocou nich hlavne polievky, vývary a redšie pokrmy. Materiálom na ich výrobu bolo hlavne drevo, rôzne kovy, ale aj zvieracie kosti či rohy. Ich tvar je zrejme odvodený od rôznych nádobiek s úchytmi. Tie sa postupom času premenili na veľké naberačky s rukoväťou. Odtiaľ bol už len krok ich postupnému zmenšovaniu a formovaniu.

Vidlička

Je najnovším druhom príboru (z trojice lyžica, vidlička, nôž). V stredoveku Európania tento nástroj takmer vôbec nepoznali. Na starý kontinent sa rozšíril z Talianska. V tejto oblasti sa používala vidlička omnoho skôr než inde (V Taliansku bola široko známa od 14. storočia. V ostatných častiach Európy získala popularitu až v 17. stor..). Predpokladá sa, že dôvodom jej včasnej popularity na Apenínskom poloostrove boli cestoviny, hlavne druhy ako makaróny či tagliatelle. Na ich konzumáciu je tento príbor priam ideálny. Prvé vidličky na starom kontinente mali len dve vidlice (Dnes je to zvyčajne 3 a viac.). Boli tiež omnoho mastívnejšie ako tie dnešné. U šľachty sa začal nový predmet stávať obľúbeným a pomaly sa rozšíril aj medzi nižšie spoločenské vrstvy.

Nôž (príborový)

Jeho predchodcom sú klasické nože a rezné predmety. Tie sa používali už v praveku na lov, obranu a porcovanie mäsa. Od počiatku sa tieto nástroje vyrábali z pevných, odolných materiálov – kameň, kosti, kovy. Inak by ani nemohli dobre slúžiť. Zaujímavým okamihom je premena klasického noža na príborový.

Dôvody prerodu nástroja boli dva:

1. Existencia vidličky. Príborový nôž nemá na konci špic, ale čepeľ. Jedlo sa má ním len krájať. Nemá sa naň nabodávať. Na to slúži vidlička.

2. Nôž ako mierový nástroj. Priborový nôž sa dá len ťažko použiť ako útočná zbraň. Pri stolovaní v minulosti mohlo dôjsť ľahko k roztržkám. Často spolu pri večeri sedeli znepriatelené strany, aby sa dohodli. Tento druh príboru bol akýmsi symbolom mieru. Niečo v zmysle odkazu pre spolusediaceho: “V kľude sa najedz, ja ti nič neurobím, prichádzam v priateľskej nálade.”

Zdroje: https://en.wikipedia.org/wiki/Cutlery , https://en.wikipedia.org/wiki/Spoon , https://en.wikipedia.org/wiki/Fork